javor52

“ U troch grošov…VIII.“

Moderná doba má rýchle nohy. Dokonca dobehla i do rodnej obce deda Vocetka. Miestne zastupiteľstvo v počte troch duší schválilo nákup elektrických kolobežiek. Argumenty boli nepriestreľné! Nie každá babka vládze dôjsť do kostola na spoveď, nie každý štamgast vládze na nohy z krčmy pod rodný dach. A taká kolobežka beh dejín v obci zmodernizuje. Obec ožije čulým ruchom nehlučnej dopravy. A hlavne ekologickej, čo sa oznámi aj do Bruselu. Posledného koňa zjedli neďalekí osadníci pred rokom. To bola celá doprava…Dedo Vocetko, ktorý bol polstoročie pohnevaný s farárom kvôli plytvaniu omšovým vínom, zabedákal ako prvý. “ A kto sa o tie čertove vynálezy bude starať? Kto ich bude po obci zbierať ako huby po daždi? A kde sa budú nabíjať? Otázok bolo ako maku v makovici. V krčme „U troch grošov“ sa tieto pálčivé otázky predložili do pléna ako hlavné menu dňa. Poznáme našincov! Odvezú sa a kolobežku odhodia. Aj keď v nej bude šťava až na osem metrov…A čo šarvanci? Namiesto do školy budú labzigovať po obci nedovolenou rýchlosťou, ktorú obecná rada navrhla znížiť na 60 km za hodinu. Miestny felčiar sa prežehnal, čo neurobil od revolúcie. Musí dokupiť tonu sadry a analgetiká, lebo do mesta je priďaleko a na každý úkon sa treba vopred objednať. Na zlomené hnáty pol roka dopredu…Krčmár Berco mal na všetko odpoveď, veď bral ako miestny zastupiteľ osemtisíc mesačne, a za takú odmenu treba aj čosi urobiť. Aspoň sem a tam niečo kecnúť…“ Nuž, priatelia, na obecnom úrade sme schválili novú koncepciu rozvoja dopravy v našom regióne. Kolobežky môže používať každý od osem do sto rokov…Grátis! Podotýkam grátis, čo je pre menej vzdelaných zadarmo…To bolo radosti! Štamgasti si k pivu na oslavu nových časov objednali rundu borovičky s horcom… A obecný blázon Vinco dvojitú kofolu. Po chvíľke pauzy na občerstvenie tela i ducha krčmár pokračoval. Dedo Vocetko si vytiahol z uší vatu, aby všetko počul ako sa patrí. “ O kolobežky sa bude starať tutohľa Vinco. Má najviac času a navyše propri zbieraní vzorne vyvenčí svoju kozu Lízu. A bolo odklepnuté. Obec schválila Vincovi liter kofoly mesačne z hlavného účtu ako odmenu za dobre vykonanú prácu. Bude dávať kolobežky na nabíjačky, čo bude honorované zvlášť. Dedo Vocetko sa poškrabkal za ušami. Dobre vedel, že nič nie je zadarmo. Aj to, čo sa ako zadarmo tvári…! Jedna nabíjačka bude na kostole a druhá v krčme pri odkvape. Hneď po ruke! Nik sa nemusí obávať, že nebude dosť šťavy a navyše účty za faktúry prepláca obec…Ó aké veľkorysé! Chlapi krčmárovi zatlieskali, naozaj išlo o progresívne myslenie na občanov. Iba dedo Vocetko zase zavŕtal do dišputy ako červík do jablka. “ A to má obec toľko bubákov, že môže platiť francúzom za elektrinu? I nastalo ticho ako v hrobe. Veď i obecný hrobár už z rozpočtu pol roka nevidel ani cent. Našťastie nikto neumrel, ale čo ak…?! Krčmár Berco bol ako mílius. Obec nemá, ale naši obyvatelia grošom nesmrdia! No nie sme síce Muskovia a Bazoši, ale máme! Náklady za faktúry budú prerozdelované na každého občana a zohľadnené v nákladoch v platbách za komunálny odpad. A bolo vymaľované. Pokrok nezastavíš a dopravu zvlášť nie…! Potlesk nebol, lebo čo malo hlavu dumalo. Budú platiť aj tí, čo na kolobežku nevylezú? To ukáže až čas…

Vlado Javorský