javor52

všetko ti padá z ruky vraj myseľ je z energie hmota miznúce okamihy nezachytí všetko ti padá do neznáma i tie hieroglyfy v mobile možno ani nie je nabitý čaša vekmi doráňaná samé praskliny za čo môže ľúty čas a za čo naše viny kameňom nikto nehádže nieto ľudí a bohovia inak súdia všetky naše muky tie na zem nepadnú nevypadnú z ruky zostanú v duši je čas ju […]

+ Sme veční optimisti. Sme schopní pripiť si na zdravie aj na smrteľnej posteli. + Matriošky…? Uhlíková stopa v utajení? + Sú knihy múdre a tie, ktoré sa dobre predávajú. + Viete, že osud sa dá spečatiť aj obyčajným zabuchnutím dverí? + Aj v škole života sa deň začína vetou…Vyzujte sa z ideálov, prosím… + Máme dostatok prostriedkov na potlačenie […]

+ Popoluška stratila črievičku. Dôkaz o hodnote darovaného? + Hory nás provokujú mlčky. A to je naše prekliatie. + V čisto mužskom kolektíve ti novú viazanku sotva kto ocení. + Radili mi obliekať sa primerane k veku. Vážne mám chodiť v pamperskách?! + Prvé tóny skladby majú zvláštnu moc. Buď vyzvú do tanca, ale prinútia salutovať. + Život je zvláštny pohyb. […]

raz v čase v opare hmiel dolámané ľady raz v čase keď chlieb rozkvitol v obilí raz v čase netuším či po dolinách zvony bili raz v čase v snách rozmotával som vílam kadere raz v čase otvoril som komnatu trinástu osmelený na ostro raz v čase nebola to komnata bolo to tvoje nebo raz v čase zvony bili v obilí a ľady strácali sa v opare raz v čase viem že nič neviem o […]

+ Ticho nelieči. Inak by nám posielalo účty. + Slávnostný prípitok musí byť hneď na začiatku. Na záver by už nebol prípitok až taký slávnostný. + Krtinec v susedovej záhrade je výstrahou. Čo ak bude krt zvedavý aj na podzemie našej záhrady? + Zákony vlka? Záujmy svorky sú prioritné! + Hluchých do armády neberú. Nepočuli by trúbenie na ústup. + Prečo niekomu […]

/ Vianočný bonus. /

/Vianočný bonus./ „Jedine hodnotou tvorby pretrváme aj po smrti. Niet inej formy posmrtného života.“ Citujem myšlienku spisovateľa Jaroslava Rezníka. Nedá mi nereagovať na zlomyseľné, neúctivé, ba až primitívne výpotky istého anonyma, ktorý sa podpisuje ako „Čitateľ…“ Po koľký raz…? Nuž, vážený nešťastník „Čitateľ!“ V […]

Vianočný bonus.