U TROCH GROŠOV…II. V kčme U troch grošov sa hneď po raňajšej omši rozbehlo zahrievacie kolo opitného režimu… Prvý štamgast mal tradične borovičku s horcom grátis, preto nečudo, že stádo smädných od hriechov očistených občanov mužského rodu sa o dušu rútilo dedinou. Nestačí sa zúčastniť, treba byť prvý! Rútenie ako rútenie…V každej správnej […]

+ Moc si svojich idiotov nevyberá. A v tom je jej slabina. + Z nenapísaných Murphyho zákonov: Čím je človek objemnejší, tým bohatšie tetovanie si môže dovoliť. + Nie každé zrnko piesku skončí ako súčasť pieskového hradu. Niektoré musia slúžiť v presýpacích hodinách. + K láske máme blízko či ďaleko ako o ňu stojíme. + Kde je hniezdo, tam je dobre. Matky starých […]

kto hľadá čas na cestu do netajných skrýš kto verí v nekrivé zrkadlá čas čo tikaním bodá nás úskokmi v záchvate bdelosti v zábleskoch stratených rán kto hľadá čas medzi riadkami večných tém o počatí z rozmaru a či iba z túžby nekráčať sám ktovie či nájde zrnká do vekov zakliatych snov aj v mlčaní nikdy nevracia sa späť za obzorom je svet iný kto hľadá […]

+ Hriešne inšpirácie sú tie najinšpiratívnejšie. + Každá spoločnosť má okraj, o ktorý nestojím. + Tajomstvo fliaš spočíva v ich utajenom obsahu. + Najmenej diskutované je právo pacienta na chorobu. + Slušne vychovaný zlodej nezanecháva po sebe stopy. Vie, že nemá kto po ňom poupratovať. + Ak budujeme hodnoty, ktoré je možno zničiť, potom sa nečudujme. + Nič tak […]

neverím orlom čo pijú z kaluže a kvetom čo kvitnú bez vody neverím výhľadu spoza mreže a pohladeniam cez sklo neverím v slnko nočné a bežcovi na treťom poschodí že so životom to myslí vážne neverím že sneh je pravý v guli zo skla vábivé sneženie neverím že čas sa zastaví a odoprie mi tvoje snenie neverím že Tomáš bol iba jeden čo vnímal našich duší zranenie […]

+ Nariadenie dneška: Každý úhor musí byť elektrický!!! + Ako sa budeme identifikovať ,až k nám priletia mimozemšťania? Mám v tom chaos… + Ak malé hriechy nestoja za reč, máme k dispozícii ešte veľký výber hriechov, z ktorých sa môžme vyspovedať. + Svetu nerozumieme, lebo sme si ho vysnívali na svoj obraz. + Ak máme bojovať aj za iných, mali by nám dať aspoň […]

U TROCH GROŠOV… I. V krčme U troch grošov dohorelo posledné polienko z čierneho výrubu, napriek tomu bolo útulne a fajnovo. Jarné lúče zaštopkali v kolenách všetky boľačky, jasný a neodvratný signál k akútnemu smädu a pohybu smerom k napájadlu. Prvý si na miesto štamgasta sadol dedo Vocetko. I zapálil si svoju zapekačku s ešte vojnovým dohánom. Mal ho plnú […]