U troch grošov…IX.
„Habemus papas?“ …spýtal sa obecný blázon Vinco po príchode do svojej druhej domoviny, do krčmy U troch grošov. V kostole zmeškal politickú agitku a tak mal pod šticou zmätok. Bez aktuálnych informácií bol celý tumpachový. Taký nedorobený…či čo…“My už na papasa neveríme, ani na čertov…“ Takto odborne privítal Vinca dedo Vocetko. Vinco sa vybral medzi boží ľuď bez svojej kozy Lízy v obave, že budú nepokoje zo sklamania ako sa svet krúti a niekto by Líze mohol ublížiť. Ľudská zloba nepozná hranice, ubližuje sa iba slabším…Taký je zákon sveta! Teda až taký blázon nie je, riskovať život nevinnej kozy pre ľudskú nevraživosť! Izbica večných trúnkov nebola zasvätená nikomu inému ako bohu Bakchovi. Na stenách jakživ nikdy nevisel obraz papaláša, a tak muchy nemali na koho kadiť a dostať úbohého krčmára Berca do maléru. Do prieprdu, lebo prúser je bohemizmus. Či priam do šatľavy! A či nie je literatúra plná hrôzostrašnych faktov? Zradcovia a udavači sú všade, lebo sú živnou pôdou pre beh dejín. Len si spomeňme na Judáša…Nespomenul si nikto, našinec má iné starosti. Čo vypiť a nevyliať…Na počudovanie bol pokoj, nikto sa nehádal, nikto nešermoval rukami, nikto nešiel susedovi vybiť okná, či presviedčať susedy o svojej sexuálne vitalite. „Príde nová doba, ako vždy a hin sa ukáže! Proroctvá sa napĺňajú ako plnené papriky. Bude ako nebolo, len chleba lacnejší nebude….“ dedo Vocetko perlil, lebo sa to od neho ako od starejšieho očakávalo. Obecný blán Vinco si po vypitý druhej a nebezpečnej dávke kofoly, nebezpečnej pro obsah kofeínu spomenul, že ak zdražie pivo, musí padnúť vláda. Síce sa ho tento všeobecne uznávaný jav netýkal, ale opakujem, našinec musí mať nos vo všetkom. Ak nie rovno prsty…Dedo Vocetko všetkých neveriacich prísediacich Tomášov chlácholil. Po prvom dúšku nikotínu zo zapekačky iba zopakoval to, čo sa opakuje v dejinách s matematickou presnosťou. Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie! Čas ukáže a zahojí všetky rany…“ Aké rany?“ Vyzvedal sa Vinco. „Nejaké sa vždy na duši nájdu…Raz nejde voda, raz plyn, raz koze šlohnú vôdzku, či medveď odnesie včelín aj majiteľom. Furt sa čosi deje…“ Chlapi súhlasili. Furt nejako je a furt nejako bude, len vitrimať! Vitrimať a držať sa svojho osvedčeného sedliackeho rozumu. Napríklad, že v máji načim sadiť krumple! Nikto zhora ti zem neobrobí! Nikto kozu nepodojí, akurát tak účet…Cukru načim nakúpiť, čerešne nespálil mráz, babky budú zavárať o dušu…Toto je naša starosť…“ Dedo Vocetko mal pravdu, bolo ju treba zapiť prípitkom. Každému na hlavu iba také starosti, ktoré dokáže vyriešiť a nespoliehať sa na zázraky. Tie síce existujú, ale kto má dnes čas modliť sa k zázrakom? Vinco opúšťal svoj druhý domov v povznesenej nálade. Kofola lieči, kofola dáva krídla! A jeho koza Líza sa už nemohla dočkať, až si zájdu za plot na chutný pestrec mariánsky…
Vlado JAVORSKÝ
Celá debata | RSS tejto debaty