javor52

U TROCH GROŠOV… I.

V krčme U troch grošov dohorelo posledné polienko z čierneho výrubu, napriek tomu bolo útulne a fajnovo. Jarné lúče zaštopkali v kolenách všetky boľačky, jasný a neodvratný signál k akútnemu smädu a pohybu smerom k napájadlu. Prvý si na miesto štamgasta sadol dedo Vocetko. I zapálil si svoju zapekačku s ešte vojnovým dohánom. Mal ho plnú stodolu, veď oňahdy bol najrýdzejším pašerákom tabaku v gubernii. Chlapi už tiež cmúlali svoje prvé šúľané z poľského tabaku vyrábaného z kukuričných lístkov. To viete, kšeftári majú fantáziu! Dôležité je národ presvedčiť, že všetko je ako má byť. Po našom OK! Pena z piva mizla z obzoru ako všetky predmanželské a milenecké sľuby. Za oknami bolo počuť zúfalé kvílenie sanitiek. Štamgasti natrčili uši ako zajace, ktoré po konzumácii mrkvy lepšie vidia snaživých poľovníkov. A honcov…Obecný blázon Vinco nacvičeným hmatom priviazal kozu Lízu o odkvap a vrazil do krčmy ako kontrolór z hygieny. Rázne, nekompromisne a hlavne smädne! Kopol za golier prvé dve deci kofoly a začal bedákať, lebo blázni to majú vo výkone funkcie priam predpísané. „Ľudkovia boží, Sodoma Gomora! Ľudia sa nám pomiatli! Osem pokusov obesiť sa, dva utopiť, tri zastreliť a jeden pokus skočiť z kafilérneho komína!“ Obecný blázon mal raňajšie štatistické údaje dokonale zmapované. Blázni majú pamäť ako slony! V štamgastoch hrklo ako v starých pondusovkách! To tu ešte nebolo! Kto to kedy videl skákať z komína?! Naposledy z komína skočil Lojzo po menovej reforme, keď mu ušla žena a nechala ho s piatimi deťmi aj s jeho frajerkou…Roky o tom písala bulvárna tlač, vtedy nazývaná stranícka v čiernej kronike pre pamätníkov. “ Čo sa to deje? Epidémia šialených kráv, mor ošípaných, či slepačia chrípka z dovozu?! “ Vyzvedal sa dedo Vocetko zabalený do kúdoľa z fajkového dymu. Nikto nikdy nezaregistroval, žeby sa do jeho pokožky za polstoročie zahryzol čo i len jeden jediný komár! Profylakcia je profylaxia! Vinco bol informáciami nabitý ako televízne spravodajstvo. Ešte tak uveriť, ide to veľmi ťažko, lebo našinec nie je včerajší! “ Včera mala byť skúška obecného rozhlasu, tri minúty húkania ako pred bombardovaním, namiesto toho neznámi hekeri vypli inernet aj so sieťovinou!! Aj v kostole…! Božie dopustenie!“ Chlapom vyschlo v krku. To je teda malér, lebo ak dokonale funguje internet a babské siete, môžu pokoje sedieť na svojich miestach U troch grošov a bez obáv z náhlych návštev polovičiek riešiť domácu i zahraničnú politiku. Krčma je totiž parlament, kde sa s hovadinami nebabrú! Riešia sa iba podstatné absurdnosti! Napríklad ako nezdaniť chlieb! Mali na mysli hlavne ten tekutý… S vypnutým signálom boli dve tretiny obce ako bez hlavy! Bez rúk, mohli si akurát tak ticho šúchať nožičkami. Keby neboli zabudli štrikovať, ale takto…? Ako sa dá žiť bez sietí? A dá sa vôbec…? Chaos a panika, ešteže nehúkali bombardovanie! To by už bola panika cez čiaru…! Až nadchádzajúci večer odhalil celú pravdu. Tá sa síce nenosí, ale ako štatistický údaj sa dala stráviť. Nik v tej panike nezahynul! Chválabohu, všetko sa dalo opäť do starých koľají. Pár duší ostalo na pozorovanie na psychiatriach. Tí movitejší sa zo šoku spamätávali na klinikách vo Viedni. V ten večer nebola na omši ani noha. Celá obec deda Vocetka sedela pri počítačoch, domácich miláčikoch a vychutnávala si signál na sieťach ako batoľatá prsníky. Skrátka, život zastaviť nemožno, aj keď sa niekto o to akokoľvek intenzívne pokúša…V ten deň mal krčmár Berco tržbu ako na prvého mája…Prázdne súdky, iba tie utopence zostali na ocot. Možno aj preto, že už ihrali dúhovými farbami…

Vlado JAVORSKÝ