vyžiadaná ťarcha mincí
s cinkotom brnkla na stôl veštici
menu dňa podávané v zlate
farba hodila sa k rusovlasej štici
a v bledej tvári kvitol zvláštny bôľ
ako tajomný hrad karpatský
reku hovor babo
ako dýcham a či na hubu nepadnem
na nohách a či na barlách
a či na márach zvládnem cestu do pekiel
vešti môj osud hlasom hrdelným
reku čo to trepoceš babo
zostal som v šoku nedýchaní
na výraz jej vrások jakživ nezabudnem
odrazu šťastím žalúdok nadúvaný
vraj láska už čaká za dverami
zdravie plné noše repy sladkej
v mojom tela náleve
veru
čo ak veštica hriešne zaklamala
reku babo vravím
cítim sa naozaj uvážene mizerne
ale do halasenia kohúta hádam vydržím
dýchať šťastie ako panna objatie na bále
pri trochu lásky k sebe
ako k blížnemu čo sotva poznám
do konca žitia hádam vyžijem
a teraz babo raď
či šťastie nie je iba o písmene
chiméra o zblúdilej bludičke
čo pasie sa na mojej duši
/ Z humoresky Veštica /
Vlado JAVORSKÝ
Celá debata | RSS tejto debaty