javor52

/ Vlado Javorský /

Po práci na románe o imaginárnej Krajine Serapion, o troch ľudských bytostiach z mäsa a kostí, ktoré sú na dne a svojpomocne sa šplhajú na svetlo božie, našiel som si zvláštny druh relaxu. Pozorne sledujem internetom ponúkané zábery z nočného života veľkomiest. Londýn, Liverpool, Medina, Paríž, Peking. Som profesne nastavený na analýzu a uvedomujem si akúsi príbuznosť, nejaký kľúč k uniformite mladej generácie. Nočné ulice sú plné mladých ľudí, osamelých, či v hlúčikoch. Dievčatá plnia od prírody dané príkazy zaujať. Sexy oblečenie je akoby základ pre úspešný nočný život. Nájdu svoju lásku, nenájdu… Krátke sukienky a tričká s veľkými výstrihmi, v rukách neodmysliteľné mobily? Čo vo vysvietených mobiloch asi hľadajú, keď vôkol pulzuje život? Neveria v pulz živočíšneho vlnenia? V očiach slečien z veľkých miest čítam zvedavosť, akési napätie a nervozitu, čo sa v noci udeje. Stoja poslušne v radoch pred barmi a nočnými klubmi. Čakajú a dívajú sa do mobilov…Čo sa to deje? Iba málo z nich vidím medzi sebou komunikovať. Dívajú sa nervózne vôkol, akoby čakali na svoje malé „šťastíčka.“ Občas ma zarazí sebavedomie niektorých slečien, ktoré svoje telesné prebytky hádam hodinu súkali do tesných legín. Ako sa v nich cítia? Sú naozaj sexy, alebo si to iba namýšľajú? Postávajú, posedávajú na chodníkoch, osamelé, či v hlúčikoch. Nejedna je zelenšia než špenát vracia z útrob na chodník vypitý alkohol…Zvlášť Angličanky, ktoré pijú iba cez víkendy. Pijú, aby našli krajší svet a napokon im je z toho hľadania akosi pochmúrno. Kamarátky ich utešujú, dvíhajú zo zeme, snažia sa uloviť polnočné taxíky… Nohy žien rozprávajú, stačí poznať reč ženského tela a je na prvý pohľad jasné, že lodičky na vysokých podpätkoch nie sú pre nich stvorené…Dievčatá, až na malé výnimky, ako dámy na podpätkoch naozaj nepôsobia. Chôdza neistá, tackavá, končatiny vykrútené na všetky strany. Chýba im cvik dám…Prechádzajú sa nočnými ulicami mesta s topánkami v rukách…Zlaté tenisky! Tenisková generácia má rada pohodlie! Tých mladých ľudí mi bolo akosi ľúto…O nočnej zábave mám iné predstavy. Viem, že táto doba mi už nepatrí. Môžem pozorovať, analyzovať a uvedomujem si, že môj imaginárny literárny svet Krajiny Serapion je vlastne kruto reálny. V očiach očakávania, či iba prázdne blúdenie po svete, ktorý je akýsi bez vášne. Mobily akoby nám vzali schopnosť úprimnej komunikácie, dotyk s vášňou na prvý pohľad, na prvé pohladenie. Uvedomujem si, že mladosť sa v túžbe zabávať nezmení. Ibaže nie je zábava ako zábava…A opäť som pri vášni. Ak nie je, aj zábava je iba akési zabíjanie času. A nuda je vládca…Možno sa mýlim, ale tento život by som žiť nechcel. Radšej to slnko, seno a pár faciek. Tomu rozumiem a o tom bude aj môj najnovší román. O slnku, fackách a znovuzrodení nádejí…

Vlado Javorský