Vytrhnuté z diára…
zvykli sme si
nehádzať kosti psom
čohosi je primálo
iba štekotu priveľa
zvykli sme si
neobzerať sa za seba
akoby nás ciele chránili
ako oko v hlave
žiaľ mýliť sa je témou dní
a tragédiou nocí
ak sme práve od seba
a hľadáme slová útechy
zvykli sme si
bolesť gniaviť v sebe
ako kapustu do suda
obručou je temný strach
preto nehádžeme
kosti psom
čohosi je primálo
iba štekotu priveľa
Vlado JAVORSKÝ
Celá debata | RSS tejto debaty