prišiel za mnou čas
i padol na mňa ako hviezdny prach
zakryl letokruhy
hoc nepreriekol ani hlásky
zatlieskal som jeho odvahe
a spovedám ho bez ľútosti
iba si tak lietaš
a zaháňaš muchy dávnych chvíľ
zatiaľ čo ja
poznám odpovede
odletíš a nikto nevie kam
zatiaľ čo ja
zostanem aby som spočítal
pod tým povrchom nitiek príbehov
všetky moje deje
pradávne i tie ktorým ešte srdce pulzuje
ba i tie
ktoré sa udejú
až sa minú všetky letokruhy v nás
Vlado Javorský
+ Rozhodol som sa rozdávať večere nepriateľom. No no no, len sa nepobite! + Viete, že náš zlatý poklad je na západe? My sa máme! + Ľudstvo vymiera! Škrupinkárov nieto…! + V stredoveku fungovali „mlčiaci bratia…“ To teda muselo byť tajomstiev! + Viete, že skutočne chudobný je ten, či si nemôže dovoliť ani len autoveterána? + Človeku sa prihovárame [...]
+ Mnoho činností si ponechávame na zaslúžený odpočinok. Čo je to odpočinok? + Nepáľme za sebou mosty, ak už nepriateľ nestačí za nami s dychom! + Nie je umením podľahnúť snom, ktoré je možné si kúpiť. + Všetci sa tlačia do neba. Poznajú dátum otvorených dverí? + Neinformujte snúbenca, že chcete mať po svadbe tri deti. Nemusí túto informáciu rozdýchať. + [...]
Celá debata | RSS tejto debaty