javor52

Fejtónovým perom.

Richtár rodnej obce deda Vocetka zvaný Ivan Hrozný II. mal kešeňu v smútku. Zvolal celú obec na brífing a neukázala sa ani noha. A tak, keď nejde hora k Mohamedovi, musí ísť Mohamed…Poznáte to, ta ňe? Naložil osem kíl úradných spisov na vozík a odjachal do krčmy „U troch grošov…“, kde sa konala súkromná párty s témou ako prežiť budúcnosť. Dobre vedel, že cesta k srdcu štamgasta vedie cez borovičku s horcom. Objednal každému rundu, nech neje! Štamgasti sa neprotivili. Chýbal akurát obecný blázon Vinco, ale ten práve dojil kozu Lízu a tak mu bola absencia uznaná. Keď boli mozgové závity občanov v prevádzkovej teplote, mohlo sa započať s úradovaním. Ivan Hrozný II. bol dôležitejší ako štolwerk v zube. I dedo Vocetko bol samé ucho, lebo vidieť richtára takto naživo medzi plebsom bola rarita hodná skúmania. „Nuž, drahí moji bývalí i budúci voliči! Tutohľa naša láskavá matka Uršulinka nám poslala dôležitý dokument schválený všetkými jej roztlieskavačmi. Ide o záchranu planéty, nechrápte mi tu! Predsa nevyhynieme ako mamuty!“ Richtár urobil dramatickú pauzu. Raz bol v divadle a pochopil, aké majú dramatické pauzy silu. „Zachráňme planétu, je to v našej moci! Pre našich vnukov a pravnukov a všetkých ľavobočkov…Máme príkaz zhora, až hen z Bruselu, že je zakázané počas zimy odpratávať sňah! Inak sa bude planéte ohrievať, zohrievať a napokon vyhynieme…“V krčme „U troch grošov“ bolo ticho ako keď kostolník vyberá do zvončeka milodary na omšové. „Ako sa dostanem z garáže…?“ Zaujal konštruktívne stanovisko k výzve Lojzo, ktorý síce v zime nejazdil, ale čo ak? Čo ak bude náhodou treba odviesť dcéru do pôrodnice? Zabudol, že ma syna a ten sa rodiť nechystá. „Život tejto planéty je dôležitejší ako nejaký pôrod! Rodiť sa dá aj doma, je to lacnejšie a aj bezpečnejšie…“ Odrazil prvý útok Ivan Hrozný II. a Lojzovi už borovičku neobjednal. Zločin a trest je skvelý princíp fungovania sveta! „A nedostanete zápal pľúc a nebudete mať od lopaty mozole…“Richtár použil naozaj mocný argument. Robota smrdí a sú po nej dokaličené údy…S tým sňahom to nebude až také zlé. Veď žiaden z neba nepadá a na umelý nie sú prašule. Zimy už nie sú ako z Ladových pohľadníc. „A aby som nezabudol! prípis číslo Qw 2025221023…Dôležité bruselské posolstvo! Nedoporučuje sa, ba sa zakazuje stavať sňahuliakov! Ergo, v obci nechcem vidieť žiadneho sňahuliaka!“ Ivan hrozný II. zdvihol obočie tak vysoko, že by mu ho i Leonid Brežnev závidel. Obočím sa dá aj strašiť, ak sa to vie. Chlapi čumeli na svojho demokraticky zvoleného panovníka ako teľce. Jednak už zabudli ako sa snehuliaci stavajú a detiská ani netušia čo to sňahuliaci vlastne sú…“A to už prosím pekne čo je za hovadzinu? Moji miništranti si po omši za kostolíkom vždy stavajú sňahuliačikov! Kto sa hrá, „nezlobí…A aký je na nich utešený pohľad…“ Ozval sa miestny farár, ktorý si prišiel spočítať ovečky. V kostole ich vídavať pomenej, asi to bude tým, že si omšové necháva iba pre seba. „Tutohľa je čierne na bielom s bruselským štempľom podpísané piatimi stovkami zákonodarcov! Sňahuliaci sú germánske pohanské príšery, nežiadúce v kresťanskom svete a metly v ich rukách sú symbolom agresivity!“ To bola jazda! Štamgasti ani nedýchali. Čo všetko na tom svete serie tamtých hore? Pomaly vstávali a odpoklonkovali sa pod domáce dachy. Krčmár Berco bedákal, lebo ak prvý sa odšmajdal dedo Vocetko. Ten nechápavo krútil hlavou a cestu domov si spestroval smradom z tureckého dohánu. Zatiaľ mu ho nikto nezakazoval, možno naň iba úradnícke šimle zabudli. „Druhý raz si brífingy robte na úrade, pán richtár! Prídem o klientelu a môžem živnosť zavesiť rovno na klinec! Vari som nejaká automobilka, či čo? Bez áut sa národ zaobíde, ale bez chľastu…?!“ Richtár si splnil svoju povinnosť oznámiť svetu dôležité vyhrážky a vrátil sa k svojim štempľom. A k Božke, k neteri, ktorá mu za obecné prašule varila kávu a tvárila sa ako sekretárka na Úvééé. A sňahu nikde, možno aj ten potajomky zakázali…

Vlado JAVORSKÝ