javor52

/ Fejtónovým perom. /

Dnes bol v krčme „U troch grošov“ slávnostný deň. Krčmár Berco prikúril drevom, čo v Bruseli vyvolalo záchvaty paniky. Planéta hynie! Všetci netrpezlivo očakávali príchod deda Vocetka. V noci sa vrátil z celodenného výletu na záchranu demokracie a musí podať meldung. A tak sa i stalo. Vyškerený ako slniečko na hnoji a v dobrej vôli objednal dedo štamgastom po runde borovičky s horcom. Tí boli zvedaví ako nevesta na svadobnú noc. Ukázal päť stovák, sumu, ktorú mnohí nevideli ani pri vyplácaní dôchodku. Dar za obetavosť a ochotu vláčiť transparent s nápisom “ Modelky sveta chcú mier!“ Nech celý svet vidí, že má gule! „Ľudkovia, to vám bola jazda! Autobusy pozbierali z lazov tisíce nadšencov na záchranu demokracie…Tak sa aspoň písalo v prihláške. Poukazovali nám krásy krásavice na Dunaji, i balíček s chlebíkom bez červov ponúkli, i teplým čajíkom…To sme ani na prvé máje nedostávali!“ Obecný blázon Vinco prišiel práve včas, aby mu neuniklo ani slovíčko o slobode a krajších zajtrajškoch. Vyfasoval dve deci kofoly, takže suma sumárum mal vlastne Vianoce. Dedo Vocetko si zapálil zapekačku fajnovým dohánom. Žiaden revolučný Taras Buľba, ale fajnový tabak Sir Mameluk zo západného dovozu. Najskôr turecký, to sa uvidí po prvom kašli! “ Tam vám bolo ľudstva! Písali, že milión, ale ja odprisahám, že ich bolo viac…A všetci chceli mier! No povážte… Veď mier nie je žiaden biznis! Ekonomika upadá, ľudia berú prášky na nervy, omladina sa nám hádže pod vlaky. Videl to svet?“ Štamgasti dumali kam ten svet speje, ale nedopracovali sa k žiadnej vízii. Žiadnu totiž nevideli ani v telke, rádio nepočúvajú a na noviny nemajú „chechťáky.“ Nemožno ich viniť z toho, že osprosteli, ale na hľadanie pravdy im už nezostávali ani sily, ani presvedčenie, ani drobné…“ A tí herci ako vedia úžasne rečniť! Tuším zoberiem starkú aspoň raz do divadla, musí to tam byť úžasné! Veď oni nemajú vôbec trému! Kážu ako náš farár, ale ten sľubuje inšô. Kráľovstvo nebeské, ktoré mu aj tak nepatrí , ale oni ponúkajú mier získaný všetkými prostriedkami…“ Iba obecný blázon Vinco netušil, o aké prostriedky sa jedná. Účel svätí… Chlapi nekládli žiadne otázky, jazyky im pozväzovala závisť. Dedo ich všetkých precikal. Našiel odvahu, uvidel krásavicu na Dunaji a priniesol si bakšiš väčší ako dôchodok. Len sa nebáť zimy a davu, či ho vo svojom nadšení budovať krajšie zajtrajšky neudupe do dlaždíc. “ A berú aj bláznov? “ Zapípal z kúta Vinco, ale nikto neodpovedal. V tomto bode bola značná nejednotnosť. Občan je občan, nemali by sa podľa ústavy robiť rozdiely. “ Dedo, ak kedy pôjdete zase na zárobky? Šli by sme ako vaši bodygardi, reku, aby vás neušliapali, keď budete mať pri sebe toľké vyslúžené prašule…!“ Dedo si potiahol zo zapekačky a zvažoval vážnosť ponuky. “ Mítingy budú každý piatok, až do skonania sveta. Pokým nedôjdu v kase prašule…“ A na to víťazstvo si svorne pripili.

Vlado JAVORSKÝ