javor52

Fejtónovým perom.

Dedo Vocetko vložil do tranzistoráka nové baterky a vypočul si na vlastné uši správy, ktoré v ňom vyvolali eufóriu, ako keby fajčil maryšku. S malým „m“… Chňapol do rúk bakuľu zvanú “ medveďobijka“ a poď ho rovno do krčmy „U troch grošov.“ Burčiak i správy sa majú podávať za tepla! Štamgasti mali už zahrievacie kolo za sebou a krčmár Berco točil druhé pivo. Leto si pýta od smädu svoju daň a štát si tiež načiahne po drobné paprčku. Cestou zagitoval obecného bláznaVinca, ktorý šiel svojej koze Líze ukázať skvosty tunajšej flóry. Bodliaky a tak…“Chlapi, v tom Bruselskom kotli sa tým šašom od horúčavy mozgy uvarili, či čo! Možno už žiadne ani nemajú…“ Dedo Vocetko kopol do seba borovičku s horcom, aby sa hlasivkám lepšie a efektívnejšie pracovalo. Všetko stíchlo, akoby sa niekto rúhal v kostole a pýtal si od farára popiť omšového, lebo samotnému sa piť nepatrí. „Vymysleli, že všetky cyklotrasy musia byť zastrešené! Bomba kšeft! Ako dve bomby! Stovky kilometrov striech! Tisíce kilometrov striech!“ Chlapom zaplo v hlave kalkulačky. Taká sranda nás vyjde drahšie ako letka tryskáčov! To nemá logiku! „Veru, taká strieška by sa mi veru hodila. Aj koze Líze. Od chalúpky na pašu…“ Obecný blázon Vinco mohol svoj názor vyjaviť beztrestne. Blázni, aj obecní, aj tí za hranicami majú privilégium i výnimky. “ A načo to bude dobré? Čudoval sa miestny pytliak Ogrgeň, ktorému vláda vzala vintovku a tak loví všetkým,čo mu príde pod ruku. Obľúbil si gumipušku a drôtik…To iba tak na okraj. „Vraj, ľudia v budúcnosti nebudú mať autá a budú do roboty chodiť na bicykli. V priemere tak tridsať kilákov, a tak nikto zhora netúži po tom, aby prišli do rachoty zmoknutí… Ako sliepky.“ Nastala minúta ticha. Opäť zavŕzgali mozgové kalkulačky. Ak na bicykli do roboty, toľkú diaľavu, zostanú sily na robotu? Budú musieť…Dedo Vocetko sa rozchechtal ako za mlada, keď si privrzol gaťatá do reťaze bicykla a spadol rovno na držku. To bola v obci všeobecná zábava ako na fašiangy. “ Tí mudrlanti totiž zabudli na to, lebo sú to iba úradnícke vši, že svet sa mení! Už prší tak trikrát do roka, aj to zväčša po nociach! Tie striešky by mali chrániť neborákov od slnka! Čaká nás sahariáda, priatelia! Slnko bude hicovať ako v pekle! Od mája do novembra…“ Tak i bude, lebo dedo Vocetko sa nikdy nemýlil. Zapálil si zapekačku a hodil do pléna tému na premýšľanie. „Čujte, ľudkovci! Ak staviame striešku tunela dlhého pár kilmetrov vyše štvrťstoročie, koľko asi budeme budovať striešky nad cyklotrasami v dĺžke stoviek kilákov?“ A včul buďte múdri! Veru, tam tí úradnícki šimľovia nemajú ani šajnu, ako to u nás chodí a beží. A možno dajú príkaz zastrešiť lesy, ak by z neba padali kyslé dažde z cudziny a saharský piesok aj s ťavami…

Vlado JAVORSKÝ