javor52

/ Fejtónovým perom./

Dedo Vocetko sa došmajdal do krčmy U troch grošov s jednou novou vráskou. Príroda hicovala a tak krčmár Berco usádzal štamgastov do bezpečia tieňa storočnej lipy. Ušetril tak groše za šťavu ventilátora, lebo vnútri bolo na zdochnutie. Po prvom hlte životabudiča z domáceho chmelu sa dedo Vocetko rozosmútil. Chlapi boli zvedaví ako panny pred defloráciou na miestnej diskotéke. Vocetko si zapálil zapekačku. Odveky vekov jeho imidž a pokračoval v líčení svojho smútku. I obecný blázon Vinco si prisadol bližšie, lebo dedove rozumy boli pre neho priam mannou nebeskou. Mohol potom koze Líze po večeroch rozprávať čo a ako. Čo nové vo svete…a tak. “ Vždy som sa bál bláznov. Vyhýbal som sa im ako čert krížu. Blázni sú totiž nevyspytateľní ako nevesty po zrušení zásnub.“ Nemyslel tým Vinca, toho mal prečítaného ako nápojový lístok. Štamgasti prikývli na súhlas, lebo s odvrhnutými nevestami to tak vo svete chodí a beží. A s bláznami tiež, ibaže tých je o horu horisko viacej! Sú všade ako dlžoby! “ O úrodu chleba mám obavy. Bojím sa, aby tých dementov hore nenapadlo podpísať zákon, že v celej Európe musia kombajny jazdiť na elektropohon! Na batérie veľké ako letištné haly na odbavenie! Vincovi vysvetlil, že s tým odbavovaním je to trochu inak, ako si namýšľa…Fujtajbl! Grétka od šťasia zošalie, ale čo so šialenou ženskou? Z takých ide strach ako z trestu za nezaplatenie účtu za smeti! “ Štamgasti ani po druhej runde borovičky s horcom neboli múdrejší. Boli priam tumpachoví, lebo slnko, hic a borovička sú akoby si dostal kladivom po hlave. Obecný blázon dotiahol pod lipu aj kozu Lízu. Možno preto, že tam bol trs trávy a možno aj preto, aby lepšie počula a nemusel jej po nociach rekapitulovať celý náročný deň. Dedo Vocetko vybral z galôt ošúchaný obrázok z bulvárneho plátku, čo našiel v kadibudke. Na jednej ulici horeli tri elektromobily. Vraj bol hic ako v Dubaji! “ I na poliach pri žatve je hic! Čo to urobí s batériami v kombajnoch? Otázka za sto…“ Štamgasti uhádli do jedného, lebo až takí tumpachoví po dvoch borovičkách neboli. Zvyčajne sa ležérnosť myslenia dostavuje až po piatej runde…Pred západom slnka… “ Presne! kde horí kombajn, tam horí žitko! A bude po Kačinej svadbe! A ešte sa šumne popytujem, budú mať hasiči dosť vody? Doba je na vodu skúpa, všetká odteká po búrkach ta hen do mora…“ Dodal dedo Vocetko a všetci pochopili, prečo má na čele novú vrásku. Čo ak nebude obilie na chlieb? Jestvuje nejaká náhrada? Veru, nejaká by sa našla, nenadarmo sa hovorí, že pivo je náš chlieb, ibaže…tiež doň treba pridať dary polí! Aj preto je jemne predražený. Asi tak. A v tejto pochmúrnej nálade ich prichytila popoludňajšia siesta…

Vlado Javorský