javor52

U troch grošov…VII.

V krčme U troch grošov bolo rušno ako pred poštou v čase vyplácania sociálnych dávok. Jeden ani netuší, koľko je na svete ľudí! Muž neznámeho pôvodu, farby pleti, neistého náboženstva a politického presvedčenia otvoril velikánsku knihu a započal hrať na najcitlivejšiu strunu našincov. Vyhlásil obchod storočia. Vraj vykúpi miestne lesy s výplatou rovno keš, teda peneži rovno na dlaň! To bol frmol, poviem vám! Ak sa spomenú peniaze, našinec si aj koleno nechá prevŕtať zubárskou vŕtačkou! Pradedovia sa v Amerike zodrali, aby si kúpili na horšie časy role, lúky a lesy! A teraz majú cenu zlata…Bomba kšeft! Tie lesy sú ako magnet! Dve stovky za strom! No nepredaj trochu haluziny…! V dedine deda Vocetko nebolo gazdu, ktorý by nededil nejaký ten pahýľ, či hektárik lesa. Alebo aj desať hektárov, kto sa ako v Amerických baniach snažil a obracal. Chlapi zapli svoje kalkulačky, oprášili vedomosti z tretej ľudovej, až sa im z kečiek parilo. To bude borovičiek s horcom! To bude Moldava pív…! U nás a totiž všetko pragmaticky prepočítava na hmatateľné hodnoty. “ Hamujte, susedovci! Prídete o lesy a kam budete chodiť pytliačiť? “ Dedo Vocetko zdvihol varovný psrt. To bol signál, že neznámy nákupca bol v tvári odrazu celý sinavý. Ako ten povestný dubák. Vocetkov hlas nebol božím hlasom. Zanikol v riave nadšenia. Ak bude dosť bubákov nebude sa pytliačiť, to dá rozum! Poľské mäso sa bude nakupovať v konzume! Aj tak je za babku aj so schigellou! Idea bola alarmujúca, čo nikto z prítomných štamgastov ani len netušil. Vyrúbať lesy a namiesto stromov vysadiť stožiare veterných mlynov! Stovky veterných mlynov, tisíce veterných mlynov! Nech netrochárčime! Elektriny nikdy nie je dosť! Najmä teraz, keď každý musí vlastniť elektromobil, inak príde o budúcu penziu! Je to iba návrh, ale máme dosť spriaznených duší medzi nami, aby to schválili. Dedo Vocetko sa prihlásil s faktickou poznámkou. “ A čo keď nebude viatrž? Nebude fúkať? Ta čo zrobíte? Budeme svietiť petrolejkami? Veď také veterné mlyny sú na zemný a iný, hlavne spoza veľkej mláky dovezený smrad! To neviete? Kto to vie? Veď naša obec nie je ešte ani len plynofikovaná!“ I zahalil sa do fajkovéh dymu ako krížnik Scharnhorst pred torpédovaním! Nastala minúta ticha. Muž neznámeho pôvodu zúril ako majiteľ akcii vytunelovaných investičných fondov. Kto má pravdu? Pečať prelomil obecný blázon Vinco. “ Lesy si necháme na horšie časy! Koza Líza sa bude mať kde pásť, ja budem chodiť zbierať muchotrávky jedlé a vy pytliačiť…A v najhoršom, až amerikánom dôjde plyn, môžme si s naším drevom kúriť v pieckach. Toť dedo Vocetko má v kolenách reumu, potrebuje kúsok tepla…“ A bolo vymaľované! Prvé kolo cudzinec prehral. Nik v tom okamihu netušil, že v druhom kole prídu neznámi muži s lepšími ponukami. A to je zatiaľ tajomstvo…Ako všetko, čo šijú na ľudí čertiská!

Vlado JAVORSKÝ