/ memento /
vdychujeme blen hučiaceho času
kam sa ponáhľame a za čím
za chimérami do zeme zadupanej lásky
či za vidinami lacnej spásy
na tŕňovej posteli iba pôsty
a žiadne pohladenia
duše navlečené do kožuchov vlkov
hoci krivdy nesú na chrbtoch stáda baranie
repliky sĺz na tie pravé už miesta nieto
a tak vdychujeme prach minulosti
v zadúšaní lebo je pravý ako okovy
čo vynášame na hnojiská kde dozrejú
a mali by podľa zákonov sveta zakvitnúť v hrdzi
v trápení vypili sme kalichy horkosti až do dna
a múdrosť nikde možno spí niekde na nádraží
kam naše svedomie nedočiahne
túlame sa hľadajúc stopy po hlase
ktorý je mĺkvy ako chvíľa po poznaní
zvonov už niet už zvonia hrany
plody raja nie sú vždy sladké
Vlado JAVORSKÝ
Celá debata | RSS tejto debaty