máme tisícročnú siestu spokojne si krochkáme v čase či v tikajúcom nečase priority máme obrátené ako rubáš po nebohom uniknuté v okamihu hľadáme rozumu tiene nedotknuteľné v opare vo veštbách sú ich plné drotoáre iba sa motkáme a hľadáme čo nám bolo súdené zašifrované do labyritnu času pre vlastnú potechu pre oči po zlej noci čo nám bolo bytostne vlastné […]
Pokračovanie článku
