bahním si v presýpacích hodinách nahý medzi uštipačnými zrnkami v dunách piesku a nado mnou niečo ako zázračné divadlo mihá sa obraz za obrazom za slnkom tuším studenú tmu a vietor za obéznymi oblakmi a čakám na príboj času čo príde až moje hodiny obrátia hore nohami a ja ukrytý v dunách piesku padám kamsi dolu hlavou kde je tma ako za rohom odrazu gniavi ma ťažoba […]
Pokračovanie článku
