javor52

/ Fejtónovým perom. /

V krčme U troch grošov vládla „hromničková“ nálada. Faktúra za drahú energiu bola nesplatená, svietilo sa hromničkami, samo sebou nevysvätenými. Kto by vysväcoval stánok hriechu v čertovej záhradke…? I obecný blázon bol psychicky na bode mrazu. Jeho obľúbená kofola už stála toľko grošov čo metaxa a tak cucal z pľacačky z domu prinesenú šumienku. Voda, soda bicarbona s tromi kvapkami octu. Štamgasti už mali za sebou prvé zahrievacie kolo a dumali, či sa pustia do druhej rundy, keď sa došmajdal dedo Vocetko. Brilantne naladený kopnúť za golier borovičku s horcom. Bola lacnejšia ako kofola, prečo by si život nespríjemnil? Zapálil si zapekačku pašovaným dohánom z Poľska dovezený až hen z Tureckej riviéry. Prítomní ani nedýchali, akou notou počne dišputu. Témy deda Vocetka zaujali aj Akadémiu vied, sekciu „nadprirodzených neprirodzeností…“ Zabafkal si, odpil zdravotnú čo aj črevá trhá a pustil sa rozkrojiť zásadnú tému dňa. „Ani sa nenazdáme a máme tu Vianoce…“ Krčma U troch grošov bola odrazu jediný punkt na svete, kde nikto neprotestoval, neprotivil sa, neodporoval, neštrajkoval a nehanobil múdrosť. Vocetko mal pravdu. Čas letí akoby bol za to platený cudzími mocnosťami. Od nudy nás za živa mrle zožerú! A viete prečo? Lebo nás budú opäť bombardovať filmami, čo sme videli tridsaťtri krát…Vinco aj viac… Perinbaba, Tri oriešky pre Popolušku, Mrázik, Princezná so zlatou hviezdou, Popolvár….Šikovný krčmár rýchlo podsunul Vocetkovi pod gágor druhý kalíštek, inak by vymenuvával filmy do záverečnej. Prítomní súhlasili, ba dokonca si nejeden potajomky utrel slzičku zúfalstva. Niekedy byť pamätníkom nie je to pravé orechové. „Vynašiel som liek, ako opäť urobiť Vianoce Vianocami! So samými, ničím neskalenými prekvapeniami!“ Obecný blázon si odskočil pred krčmu skontrolovať zdravotný stav svojej kozy Lízy. Navodili ho k hrdinskému činu, že ak použije kozu ako vábničku na medveďa, čo tu má operačný rajón, dostane z trofeje medvedie labky. Vrátil sa so smutným úškrnom. Koza žije a medveď tiež. Na labky si bude musieť počkať…“Nuž, spomínate si ako vám oňahdy šparchali v nosáľoch? Po miliónoch? Stálo to kasu majland, ale špáranie po celú históriu ľudstva ešte neotestovali, tak to asi stálo za to. A tak ma napadlo, máme v štátnej kase miliardy nazvyš, mesiac pred Vianocami zaviesť pre občanov starších osem rokov povinné elektrické šoky mozgu! “ Komusi v kúte zabehlo. Elektrické šoky? A možno mu zabehla iba pena z piva. „Obyčajné „elektrošoky“ na počkanie! Trochu elektriny našinca nezabije! Len čím skôr dať do prevádzky zopár „atómoviek“, nech nemusíme voziť zo Srí Lanky predraženú elektrinu za devízy! V miestnosti zavládlo ticho ako pri svätej spovedi. Táto téma začínala byť zaujímavá svojou pionierskou podstatou. Dať národu „elektrošoky“, to ani japončíci nevymysleli! Do nohy dumali, kam dedo Vocetko mieri s nápadom, ktorý vybrakuje štátnu kasu do posledného centu. „Nuž, priatelia, národ stratí pamäť! Od toho „elektrošoky“ sú! Vyčistené mozgy na ďalšie intenzívne použitie! Vyumývané do posledného neurónčeku…tak to je, moji milí…“ Ticho a dym z fajčiva sa dali krájať. Vocetko najskôr dostane Nobelovu cenu, ak ho obecný blázon komisii navrhne. Predsa sa len svojou zbožnosťou matke Tereze nevyrovná. „S čistými mozgovými štítmi uvidíme všetci ako tu sedíme vianočné filmy technicky po prvý raz…Aj Popolušku, aj Mrázika, aj Počkaj zajac… Samé vianočné filmové novinky!“ A bolo vymaľované! Dedo Vocetko dostal za geniálny nápad jednu borovičku s horcom na účet podniku zadarmo. Už aby boli tie Vianoce! A dostavané „atómky…“

Vlado JAVORSKÝ