čas čo som prebdel bez teba
nájdeš na dne popolníka
odmeraný na popol presne
zvyknutý na nečujné zázraky
pohľadom z okna
či na obruse načmáranú sošku Oscara
vypálenými zápalkami z fajky
venujem si ju v zlate za čakanie
za trpezlivosť k celoživotnému úniku
za sklom ovenčeným mušincami
počúvam ako mi tlieskajú električky
ak práve nemeškajú v remízke na rande
asi sa načakám
zápalky došli
i obrus sa už nevládze čudovať
ako dohorieva moja posledná fajka
žiaden cink za oknom
a ja odchádzam do dažďa
so soškou Oscara
maľovaný tringelt neprijatý
predám čas bdenia v inej knajpe
spočítam každú sekundu
čo som kvôli tebe prebdel
a na slávu premením
Vlado Javorský
Celá debata | RSS tejto debaty