bahním si v presýpacích hodinách
nahý medzi uštipačnými zrnkami
v dunách piesku a nado mnou
niečo ako zázračné divadlo
mihá sa obraz za obrazom
za slnkom tuším studenú tmu
a vietor za obéznymi oblakmi
a čakám na príboj času čo príde
až moje hodiny obrátia hore nohami
a ja ukrytý v dunách piesku
padám kamsi dolu hlavou
kde je tma ako za rohom
odrazu gniavi ma ťažoba sveta
a ja v úprimnom v rozmare a pokore
ďakujem sudičkám k sudbám
že mi prisúdili vzácne okamihy bytia
do chvíle
keď čert čo práve úraduje
obracia moje hodiny naruby
a ja sa budem dívať
na hry vesmírne z prvého radu
Vlado Javorský


Celá debata | RSS tejto debaty