javor52

/ Fejtónovým perom. /

V krčme U troch grošov bola nulitná atmosféra, ktorá sa ani krájať nedala. Bol to nemastný neslaný paškvil, iba slepá napodobizeň útulného stánku opitnej kultúry. Čo sa stalo? I dedo Vocetko, ktorý nikdy nemeškal ako menzes, si zmenu všimol ako prvý. Zvedavo škúlil na prázdny fľak na stene. “ Kde je telka? Vari úradovali noční kmíni…?!“ Krčmár Berco mal na jazyku horkú slinu. Ukázal vechťom, ktorým utieral krígle na prichádzajúcich štamgastov. Ťahali sa v tom dusnom opare ako sopeľ po rukáve. “ Ešte by mi zvlčili. Dal som ľapčibudku do depozitu. Vrátim ju na miesto, až bude po všetkom…! Mrmľal ako medveď, čo toť pred farou vyjedol z kontajnera všetky oplátky po záručnej dobe. Na pobožnosti chodí akosi menej živých duší a hostií je veľa. Bodku za každou otázkou dal obecný blázon Vinco. Prišiel natrený na modro, od hlavy po päty a ruku mal v sadre. Pozeral zahajovací škandál olympiády a chcel sa zvečniť ako modernista satanista…či čo…Nádejal sa, že ako Bakchus má kofolu zadarmo až do sklonku života, ale sladké nápoje zdražejú, a tak dostane zadarmo akurát tak babkin guľomet. Ak ho už niekomu nedarovala… Ruku si dochrámal pri preskoku cez kozu! Zahájil tak vlastnú súkromnú olympiádu hotovým nešťastím. Keby to bola koza, akože športová koza, ale on preskakoval kozu Lízu a tá vydesená na smrť dostala amok. Zhodila Vinca do pangejtu. A bolo…Štamgasti ticho hľadeli na prázdny fľak na stene, kde býval na podstavci poctivý televízor ešte z čias elektrónkového šialenstva. Dedo Vocetko sa vyzvedal, lebo postarší geriatrickí opilci sú zvedaví ako malé deti. Berco dôvodil umne a hlavne presvedčivo. “ Čo sa v telke deje a vysiela má nedobrý vplyv na psychiku slušného človeka. Popíja si svoj trúnok, myslí na svoje včerajšie a zajtrajšie hriešiky a je pokoj. Ale takto? Dívať sa kam ten svet speje, nie je nič pre žalúdok našinca! Nič pre jeho vredy!“ Krčmár Berco mal pravdu. Nie každá novota má blahodárne účinky na výbavu ľudského ducha. Obecného blázna Vinca vyprevadili na dvor pod košatú lipu, nech svojou šmolkovou farbou neprovokuje i tak ťažko skúšané žlčníky štamgastov. Kofolu dostal, ale jeho kozu Lízu natretú maskovacími farbami ako obrnenec Tiger III. zahnali za plot. To by tak bolo, aby aj kozy provokovali! Hlavne také, čo iba bečia…! Dedo Vocetko kopol do seba prvý kalíštek borovičky s horcom, aby lepšie strávil raňajší babkin príhovor ohľadom nočného chrápania. “ A to takto nasucho budeme na večné časy vekov? Veď bez informácií o tom čo sa deje si ani len nezadišputujeme! “ Vocetko mal obavy, že v krčme bude ticho ako pred písomkou z latiny. V dávnych časoch. “ Zatiaľ pozerajte z okna, alebo si posadajte pod lipu a počúvajte ako bzučia včely. Telkáč bude až bude svet opäť normálny! “ Hop! A už nastala virvar, štamgasti nahlas protestovali. „Keby sme mali čakať, až bude svet opäť normálny, neuvidíme telku najbližších sto rokov!“ Nuž, pravdou je, že norma na normálnosť nejestvuje, preto si ju každý vysvetľuje po svojom. Medzitým obecný blázon Vinco zmúdrel. Zmyl zo seba farbu bakchanta a opäť vyzeral zdravo, ružovo, tak bláznovsky. A dostal rundu kofoly ako pozornosť podniku grátis. Bez telkáča bol svet akýsi iný. Vládlo ticho, lebo nebolo o čom polemizovať… Dedo Vocetko si objednal kalíštek aj do druhej nohy a navrhol, aby hodili reč o novej poštárke. Osvedčená ženská téma k pivu a poldeci. Má vraj nohy ako srnka. Ani nie také štíhle, ale také chlpaté. A odrazu bolo v krčme ako vo včelom úli…

Vlado Javorský