javor52

U troch grošov…VI.

Prvé jarné ráno zastihlo obecného blázna Vinca v akútnom stave primárneho Alzheimera. Nemohol nájsť štoprcígeľ na otvorenie čuča, ba ani mechanizmus na otvorenie konzervy zo sobolích chvostíkov. Dovoz cez Poľsko z Čukotky. Vocetko netušil, že také embargo je akurát tak pre srandu králikov. V žalúdku mu vyhrávalo rómsko-cigánske zoskupenie amatérskych vyvolávačov hadov. I koza Líza vyskočila rezko z jeho postele a dožadovala sa rutinnej raňajšej pastvy. S nádejou na krásny deň sa svorne vybrali smerom ku krčme U troch grošov. Inam cesta ani nevedie…Lízu umne priviazal o plot do tieňa a položil vedľa nej tabuľku s nápisom “ Prosím kŕmiť!“ Nech pocestní vidia, že nie sú v ZOO! Hlad je mocný kuchár, a tak si hneď po prvom prežehnaní pollitrom kofoly zapýtal poživeň. “ Dva obesence…“ Krčmár Berco si pomýtkom pretrel plešinu. Čo sú to za novoty? Provokácie? Nebol Vinco včera na nejakom obecnom mítingu “ Svet proti korupcii o nás bez nás a na večné časy…?“ A potom mu to došlo. Blázni majú právo, ba priam licenciu na omyly. Sú ich plné vládne špičky sveta. “ Hádam utopence, nie…?!“ Tých mal krčmár naukladaných vo fľaši od uhoriek dva tucty do páru. K pivu sa hodí niečo ostrejšie ak starká doma štrajkuje a nevarí…I k tomuto nekalému javu v obci občas dôjde. Do dišputy sa prihlásil s faktickou poznámkou dedo Vocetko. Podľa svojho obyčaju zahalený do dymu z predvojnového doháňu. „Kráľovi čo jeho je, bláznovi čo mu patrí…Ak si pýta obesence, máš ho pohostiť obesencami! Takto sa k Michelinskej hviezde nikdy nedopracuješ!“ Dedo Vocetko mal pravdu. S utopencami dieru do sveta neurobíme! Inovácie sú matkou i otcom, i bratom a zaťom pokroku. Krčmár Berco sa cítil ako žiačik prichytený fajčiť otcove camelky. Kto to kedy počul? Vraj obesence…! Štamgasti si uvedomili, že po štvrťstoročí sa začína rodiť nová téma krčmových rečí a opileckých dialógov. Nie o politike, tej bolo dosť! Dišputy sa zvrhávajú na samotné dno bahna „Nedávaj si pred hubu servítku bez receptu…“ Keď sa všade len varí a varí, prečo nie v krčme na to prispôsobenej? Krčmár Berco nápady plebsu pribil klincom zúfalstva. “ Nič mlsné do huby sa tu podávať nebude! Druhú silu neuživím! Buď utopence, alebo si hladujte ako doma…!“ Vinco sa skoro nervove zrútil. Veď nedrží diétu, prečo by mal hladovať? “ Ja chcem obesenca s chlebom…a horčicou!“ Vtedy sa dedo Vocetko pľasol po čele, nebodaj sa mu rozvietila kontrolka zdravej mysle. “ Daj mu čo ti visí v špajzi! Vyber niečo z tých obesencov, nebuď Škót!“ Po minúte ticha dôležitej na spamätanie sa a nabratí kyslíka do pajšlí všetkým svitlo! Čo visí v špajzi? Bercove fajnové klobásky z diviny! Kam putujú trofeje miestnych pytliakov? Nože, kam…? Do klobás! A tak i bolo…V rámci zvyšovania akumulácie financii vybral krčmár Berco zo špajze pol tucta obesencov. Klobásy zo srnca a diviaka…Chuťou hodné dvoch Michelinských hviezd, ale kto by o také hviezdy v obci stál…? Deň bol odrazu krásny, sýty, i koze ktosi prihodil maslo z Jednoty po záruke. Jar môže prepuknúť v celej svojej sile ako povstanie.

Vlado JAVORSKÝ