javor52

U troch grošov…IV.

V krčme U troch grošov bolo smutno presmutno ako týždeň pred sociálnymi dávkami. Štamgasti meškali ako menzes. Krčmár si leštil plešinu prachovkou a zúfalo civel na nenačapovaný svet pohárov. Prvý sa došmajdal dedo Vocetko, hoci ho babka varovala, že vonku zúri demokracia. V neposlušnosti bol macher a brilantný ignorant príkazov. Nešťastnému krčmárovi vysvetlil, že chlapi prídu neskôr, až komando ostrostrelcov z radov miestneho pytliactva vyženie z dediny potulného a žobravého medveďa. To je taký miestny folklór, že ak od nudy aj muchy kapú, stane sa zázrak. Udeje sa niečo, o čom bude písať bulvárna tlač pol storočia! Chlapi porozhadzovali po obci prázdne škatuľky od cigariet. Desivé obrázky na nich už odplašili oňahdy nejedného medveďa, ale hádam i mimozemšťanov. Napokon v čase najakútnejšieho smädu odpískali poplach a mužstvo plné zážitkov obsadilo všetky miesta skôr, než prídu pisálkovia z mesta. A už sa čapovalo až sa chumelilo! Krčmár Berco preventívne odpratal všetky vintovky medveďobijky do skladu, čo keby si horké hlavy nebodaj rozmysleli otvoriť staré rany a započali s vendetou? Veď pradedovia nejedného z pytliakov boli pred storočím rozhádaní ako milenky s konkurenciou v láske! Obecný blázon Vinco zamkol kozu Lízu preventívne do špajze. Nemohla v nej nič dôležité zožrať a otvoriť si konzervu hovädzieho nedokázala. Našťastie…Vinco sa pritackal do druhého domova celý vytrasený ako detva. I napriek svojmu duševnému rozpoloženiu vedel, že koza je pre medveďa lákadlom rovnako chutným ako včelín s medom! Medvedia téma bola témou dňa, týždňa a bude rezonovať dovtedy, pokým sa medveď zase nevráti domácich poriadne vytrápiť. A pisálkom vyschne tinta. I prišli na luxusných tátošoch, povyzvedali, pofotili zhýrané tváre štamgastov, vraj tak vyzerajú ľudia po stretnutí so šelmami a odfujazdili písať a písať a živiť sa… Rečí bolo ako kozích bobkov. Každý sa chcel vyjadriť, či prísť s faktickou poznámkou. Krčmár vyhodil všetkých na terasu, lebo sa to už nedalo počúvať. Zastreliť, nezastreliť, vyhnať do exotických krajov, predať medveďa osadníkom na guláš, strašiť ním neposlušné deti, či vykšeftovať za obecný internet grátis…Nápadov bolo čo hrdlo ráči! Novinári boli v siedmom nebi, zahltia mediálny priestor zaručene pravými informáciami a pravými hoaxami. Pred západom slnka sa obec upokojila. Možno aj preto, že novinárska obec odišla do novinárskeho mesta. Tržba bola na úrovni tržby z prvého mája. Teda výrazne zaujímavá. Dedo Vocetko dofajčil doháňový ekrazit a vyžiadal si v pléne slovo domáceho pilného mudrca. “ A čo tak si dať do obecného erbu medveďa? Aj Berlín má medveďa! Vari sme my horší…?!“ A tak krčmár Berco vypísal tender na návrh erbu s obrázkom medveďa. Návrh predložia obecnej rade, ktorá zasadá každý deň pod jeho dachom. Schválenie bude vecou cti a charakteru. A budú naň lákať turistov…Iba obecný blázon Vinco mal protinávrh. Vraj v rámci demokracie prinesie obrázok kozy Lízy…Určite sa na erb zmestia aj dve zvieratká…Nikto neprotestoval. Bláznom sa neprotirečí, bláznom sa prikyvkáva…

Vlado JAVORSKÝ