U TROCH GROŠOV… I.
V krčme U troch grošov dohorelo posledné polienko z čierneho výrubu, napriek tomu bolo útulne a fajnovo. Jarné lúče zaštopkali v kolenách všetky boľačky, jasný a neodvratný signál k akútnemu smädu a pohybu smerom k napájadlu. Prvý si na miesto štamgasta sadol dedo Vocetko. I zapálil si svoju zapekačku s ešte vojnovým dohánom. Mal ho plnú stodolu, veď oňahdy bol najrýdzejším pašerákom tabaku v gubernii. Chlapi už tiež cmúlali svoje prvé šúľané z poľského tabaku vyrábaného z kukuričných lístkov. To viete, kšeftári majú fantáziu! Dôležité je národ presvedčiť, že všetko je ako má byť. Po našom OK! Pena z piva mizla z obzoru ako všetky predmanželské a milenecké sľuby. Za oknami bolo počuť zúfalé kvílenie sanitiek. Štamgasti natrčili uši ako zajace, ktoré po konzumácii mrkvy lepšie vidia snaživých poľovníkov. A honcov…Obecný blázon Vinco nacvičeným hmatom priviazal kozu Lízu o odkvap a vrazil do krčmy ako kontrolór z hygieny. Rázne, nekompromisne a hlavne smädne! Kopol za golier prvé dve deci kofoly a začal bedákať, lebo blázni to majú vo výkone funkcie priam predpísané. „Ľudkovia boží, Sodoma Gomora! Ľudia sa nám pomiatli! Osem pokusov obesiť sa, dva utopiť, tri zastreliť a jeden pokus skočiť z kafilérneho komína!“ Obecný blázon mal raňajšie štatistické údaje dokonale zmapované. Blázni majú pamäť ako slony! V štamgastoch hrklo ako v starých pondusovkách! To tu ešte nebolo! Kto to kedy videl skákať z komína?! Naposledy z komína skočil Lojzo po menovej reforme, keď mu ušla žena a nechala ho s piatimi deťmi aj s jeho frajerkou…Roky o tom písala bulvárna tlač, vtedy nazývaná stranícka v čiernej kronike pre pamätníkov. “ Čo sa to deje? Epidémia šialených kráv, mor ošípaných, či slepačia chrípka z dovozu?! “ Vyzvedal sa dedo Vocetko zabalený do kúdoľa z fajkového dymu. Nikto nikdy nezaregistroval, žeby sa do jeho pokožky za polstoročie zahryzol čo i len jeden jediný komár! Profylakcia je profylaxia! Vinco bol informáciami nabitý ako televízne spravodajstvo. Ešte tak uveriť, ide to veľmi ťažko, lebo našinec nie je včerajší! “ Včera mala byť skúška obecného rozhlasu, tri minúty húkania ako pred bombardovaním, namiesto toho neznámi hekeri vypli inernet aj so sieťovinou!! Aj v kostole…! Božie dopustenie!“ Chlapom vyschlo v krku. To je teda malér, lebo ak dokonale funguje internet a babské siete, môžu pokoje sedieť na svojich miestach U troch grošov a bez obáv z náhlych návštev polovičiek riešiť domácu i zahraničnú politiku. Krčma je totiž parlament, kde sa s hovadinami nebabrú! Riešia sa iba podstatné absurdnosti! Napríklad ako nezdaniť chlieb! Mali na mysli hlavne ten tekutý… S vypnutým signálom boli dve tretiny obce ako bez hlavy! Bez rúk, mohli si akurát tak ticho šúchať nožičkami. Keby neboli zabudli štrikovať, ale takto…? Ako sa dá žiť bez sietí? A dá sa vôbec…? Chaos a panika, ešteže nehúkali bombardovanie! To by už bola panika cez čiaru…! Až nadchádzajúci večer odhalil celú pravdu. Tá sa síce nenosí, ale ako štatistický údaj sa dala stráviť. Nik v tej panike nezahynul! Chválabohu, všetko sa dalo opäť do starých koľají. Pár duší ostalo na pozorovanie na psychiatriach. Tí movitejší sa zo šoku spamätávali na klinikách vo Viedni. V ten večer nebola na omši ani noha. Celá obec deda Vocetka sedela pri počítačoch, domácich miláčikoch a vychutnávala si signál na sieťach ako batoľatá prsníky. Skrátka, život zastaviť nemožno, aj keď sa niekto o to akokoľvek intenzívne pokúša…V ten deň mal krčmár Berco tržbu ako na prvého mája…Prázdne súdky, iba tie utopence zostali na ocot. Možno aj preto, že už ihrali dúhovými farbami…
Vlado JAVORSKÝ
Celá debata | RSS tejto debaty