keď zatvárajú nočné bary
a všetky trápenia sú prepité
a deravé vrecká prázdne na saku
pochopíš že hudba čo doznieva ti v duši
je iba bubnovanie na poplach
dušu klamú že ešte žije
a svedomie sa za tebou tiahne
ako z popolníka dym lacnej cigarety
ako to vlastne začalo
noc bola ešte mladá za šera
vhodná na spomienky
na dámu v slušivom hábite
čo prišla tuším po šiestom drinku
len tak doplniť stav ženstva
na parkete ukazujúc obliny
akými sa dláždia stredoveké ulice
keby bar mal hoci neumyté okná
videl by si lesk a biedu rán
bubnovanie na ústup v tvojej hlave
o bolesť menej ak sa niekam bokom zloží
kto ju nájde nech ju neodkopne
raz sa ešte zíde
až budú bary zase v plnej sile
až sa slnko na nebeskej púti unaví
vítajú pocestných s drinkami na prsiach
vstúpte snom už otvorené
hudba sa rodí v britkom tóne
už prehodené výhybky na zabúdanie
Vlado JAVORSKÝ
Celá debata | RSS tejto debaty