máme tisícročnú siestu
spokojne si krochkáme
v čase či v tikajúcom nečase
priority máme obrátené
ako rubáš po nebohom
uniknuté v okamihu
hľadáme rozumu tiene
nedotknuteľné v opare
vo veštbách
sú ich plné drotoáre
iba sa motkáme a hľadáme
čo nám bolo súdené
zašifrované do labyritnu času
pre vlastnú potechu
pre oči po zlej noci
čo nám bolo bytostne vlastné
múdrosti obhrýzené
ako školské ceruzky
a čo patrí nášmu prachu
nech prachom aj ostane
bude to písmo večné
čo po nás zostane
po tisícročnej sieste
Vlado JAVORSKÝ
Celá debata | RSS tejto debaty