javor52

Na margo invektív…

Viete, prečo nepoznáme autorov jaskynných malieb prehistorických ľudí? Nuž, nebolo písmo, nebolo ako písať anonymy. Našťastie písmo prinieslo ľudstvu veľa poznania, objavných právd, ale i ruku v ruke lži, polopravdy a jedovatiny jazyka…Ecce homo! V zázraku stvorenia sa myslelo na duchovný rozvoj človeka, postupný vývoj spoločnosti a to mohlo fungovať iba v zásade za existencie umeleckej tvorby. Tvoriví ľudia, ktorí sú presvedčení o svojej hodnote, o hodnote svojej práce sa veky vekov neboja pod svoje diela podpísať. Iba vďaka podpisom vieme komu poďakovať za krásu malieb, za sochy, monumenty katedrál, či tóny hudobných skladieb. Nemám rád slovo „umelec“, v našej gubernii znie ako pejoratívum, ako symbol bohatstva, nadutosti, pýchy a arogancie. Nie, tak to v mojej letitej životnej skúsenosti nefunguje. Práve tí najväčší umelci a nebolo ich málo, s ktorými som zdieľal kroky svetom umenia, boli a sú tí najskromnejší. Podpisom pod svoje dielo ide každý jedinec s kožou na trh. Nuž, trhajte, bite, ošklabávate ma, lebo…Ste schovaní zbabelo za písmenká anonymity. Nikdy som si nekládol otázky, kto sú títo ľudia, lebo som ich proste ľutoval. Štekajú spoza plota…lebo nepoznajú odvahu sa za svoje jedovité slová postaviť tvorcom zoči voči. Svojím menom…Prežívame hektickú dobu, kedy sa demokracia zamieňa na hanobenie všetkého, čomu nerozumieme, čo nechápeme a k čomu nemáme vytvorený empatický vzťah. Iba opľúť a dať tak svojej malosti rozmer odvahy… Práve pre tieto schopnosti nekonštruktívne pristupovať k problematike sveta sa rúcali civilizácie, samozrejme ako súčasť iných vplyvov. To je na dlhú besedu, ale ja práve nalieham na tých, čo ak nemajú múdrosť a silu ju vysloviť, nech mlčia…! Nedá mi nereagovať na človeka, ktorého nepoznám, ale z jeho slov súdim, že ide o človeka staršieho, nízkeho vzdelania, nič nechápajúcejho, k umeniu má blízko ako ja k vyšívaniu dečiek, človeka zatrpknutého, teda najskôr demagogického hlupáka…Bucni si ešte raz, bucni si miliónkrát pán „čitateľ, ako sa hrdo nazývaš… Píšeš si „čitateľ“ ale ako sa zdá, mizerný…Ďakujem tým, ktorí sa ma zastanú, akceptujú moju tvorbu a vyhľadávajú ju…Vikto Kubal ma učil, “ aby som nikdy nepísal a nekresli do šuflíka, šuflík sa nevie smiať…“ Jeho slová som si zobral k srdcu. Koho moja tvorba poteší, ten si ma nájde…Na chválospevy si naozaj nepotrpím, ale urážky pseudonyma “ čitateľa“ ma vo vzťahu k môjmu národu naozaj mrzia. Človek má svoj rozmer, ak má meno, mal by ho hrdo nosiť…

Mgr. art. Vlado JAVORSKÝ