U troch grošov…V.
V krčme U troch grošov bolo ráno všetko vzorne prichystané na nápor miestnych alkoholikov. Ako včera, ako predvčerom, ako pred sto rokmi…Prvý však prišiel neznámy a hlavne zronený hosť. Tváril sa, akoby na mítingu progresívcov nedostal dve sľúbené stovky, ale iba diplom za účasť. “ Motor mi zdochol! Ani brnk šťavy“ Kde tu máte nabíjačku elektromobilov?“ Začal hosť bez výstrahy konštruktívny dialóg. Krčmár Berco bol z jeho výrazu i slov do písmena tumpachový. Akú nabíjačku? Práve sa došmajdal dedo Vocetko, ktorý mal doma podpísaný opušťák na výber lieku v miestnej apotéke. “ My také čertoviny u nás nepestujeme! Nemáme poriadnu kanalizáciu a máme budovať nabíjačky? Nonsens!“ Dedo mal pravdu. Žumpy sú archaický prežitok, ale aspoň majú nejaký praktický zmysel. „A nemáte aspoň nejaký agregát na šťavu?!“ Cudzinec bol ilustráciou kôpky nešťastia. „Máme iba malinovú šťavu…a sifónku! “ Ohradil sa krčmár. Dedo Vocetko ponúkol zúfalcovi informáciu v cene zlata. „Agregát má obecný starosta v súkromnom bunkri pred dve osoby pod základmi obecného úradu. V atómovom kryte pre seba a svoju sekretárku. Možno požičia, samozrejme za patričnú finančnú úhradu…“Cudzincovi odľahlo. Objednal prítomným rundu ak ho na obecný úrad zavedú. „Nabíjačka by mala byť v každej obci! Aj v osade, ak by ju ustrážili. Jeden nikdy nevie, kedy príde pocestný a jeho tátoš bude potrebovať šťavu. Najlepšie pri občerstvovacej stanici, ergo pri krčme, lebo také nabíjanie si vyžaduje čas. I niekoľko hodín…“ Krčmár Berco už videl tie tržby! Niekoľko hodín si tu budú šoféri vysedávať, váľať šunčičky a sŕkať kofolu za kofolou…Bude musieť zvýšiť cenu kofolového stočného… Do dišputy sa zamiešal obecný blázon Vinco. Kozu priviazal na svoje stabilné priväzovacie miesto do chládku a začal po svojom rozumovať. Po prvom dúšku kofoly mu to priam pálilo! „A nebudú sa nudiť?“ Ba veru, to je vážny problém! Ako im spestriť čakanie na plnú nádrž elekriny? “ Mohli by sme prevádzkovať mariášový turnaj, pre náročných hoci aj šachový…A výťažok by šiel na humanitnú pomoc pre premiestnych štamgastov…“ Návrh deda Vocetka neprešiel. Hrať s cudzincami mariáš je o držku! Čo ak by boli lepší…?! V žiadnom prípade! Chlapi potrebujú chlapskú zábavu. Chľastať borovičku s horcom nemôžu, na kofole sa zbohatnúť nedá, ale čo kultúra? „Dáme nabíjačom kultúru! Tu v kúte zriadime kultúrny stánok a budeme prevádzkovať striptíz!“ Navrhol krčmár Berco. Raz už niečo také prevádzkoval, dokonca štvrť hodiny a chlapi sa po celé mesiace radi vracali a vracali, reku bude repete…“ Ja by som mohol prehovoriť Trúdu z Horného konca. I čas má, i predpoklady, ba ani hanblivá nie je…“ Ponúkol sa Vinco. Nikto neprotestoval. Všetko o Trúde z Horného konca bola pravda. I vdova bola, nik nebude žiarliť a navyše si niečo k vdovskému privyrobí. I do tanečnej chodila…A bolo odklepnuté, jednohlasne odsúhlasené! Stačí si iba podať žiadosť na obecnú nabíjačku…“ Ale najskôr poďme za richtárom po ten agregát…“ Navrhol neznámy a objednal kapurkovú. Za oknami sa rysoval krásny a úspešný deň naplnený víziou o štedrej budúcnosti…
Vlado JAVORSKÝ